kdesi nabral všetku silu sveta a pribehol jej na pomoc. Keď ale oči znovu otvorila, nikde ho samozrejme nevidela. Boli tam iba tí grobiani, ktorí sa neustále približovali.
Myslela na svoju matku, na to ako ju nenávidí za to, že už musela skúšať žiť na toľkých rôznych miestach. Myslela tiež na brata Sama. Myslela na to, aký ju asi čaká život až dnešok skončí.
Myslela na celý svoj doterajší život, ako sa k nej správal a ako jej nikdy nikto nerozumel, a ako nikdy nič poriadne nešlo tak, ako by to bola potrebovala. A potom sa niečo stalo. Zrazu mala všetkých tých nekonečných problémov po krk.
Ja si toto nezaslúžim. Ja si toto nezaslúžim!
A potom to zrazu zacítila.
Bolo to ako vlna niečoho, čo nikdy predtým nepocítila. Ako vlna zúrivosti, ktorá sa rozprúdila v jej žilách a začala takmer variť jej krv. Malo to epicentrum niekde v bruchu a odtiaľ to prúdilo ďalej do celého tela. Zrazu mala pocit, že sa jej chodidlá pevne zakorenili, ako keby sa ona a asfalt pod ňou spojili. Tiež cítila, že ju naplňuje surová sila a usadzuje sa v zápästiach a cez lakte sa ďalej rozlieva až do ramien.
Caitlin zrazu živočíšne zavrčala, čo prekvapilo a zároveň vydesilo i ju samú. Keď sa prvý chlapec priblížil a chytil ju svojou svalnatou rukou za zápästie, sledovala, ako jej ruka sama od sebe reaguje, keď sa okamžite vymanila zo zovretia, chytila naopak útočníkovu ruku a vykrútila ju dozadu do veľmi neprirodzeného uhlu. Chalan ostal šokovaný, v ruke potom škaredo trhlo a ozvalo sa zapraskanie.
Chlapec klesol na kolena a reval od bolestí.
Zvyšní traja vyvalili oči prekvapením.
Ten najväčší sa na ňu okamžite vrhol.
"Ty zkur …"
Než mohol dokončiť, Caitlin vyskočila do vzduchu a oboma nohami zároveň ho kopla do hrude, čím ho poslala o päť metrov späť, kde tvrdo pristál v kovových popolniciach.
Zostal tam ležať a nehýbal sa.
Zvyšní dvaja, doteraz nezranení, sa na seba šokovane pozreli. Teraz vyzerali naozaj vystrašene.
Caitlin postúpila vpred. Cítila nadľudskú silu, ktorá jej prúdila telom, a počula sama seba ako vrčí, keď chytila oboch výrastkov (každý z nich bol dvakrát tak veľký ako ona), zdvihla ich niekoľko centimetrov nad zemou, každého jednou rukou.
Ako tak viseli vo vzduchu a snažili sa vymaniť, Caitlin s nimi najskôr cukla smerom dopredu, a potom neskutočnou silou rovno jedného proti druhému. Obaja sa potom zrútili na zem.
Caitlin stála nad nimi, ťažko dýchala a penila zlosťou.
Ani jeden zo štyroch sa nehýbal.
Ale ona necítila ani najmenšiu úľavu. Naopak, chcela viac. Viac súperov, ktorých by mohla zničiť. Viac tiel, s ktorými by si mohla hádzať.
A tiež chcela ešte niečo ďalšie.
Zrazu videla všetko okolo seba v krištáľovo žiarivej čistote a bola schopná silne zaostriť na ich odhalené krky. Z miesta, kde stála, videla každučký detail na ich pokožke, ba čo viac, videla tepny, ktoré pulzovali pod kožou. Mala ohromnú chuť sa zahryznúť a napiť.
Vôbec nechápala čo sa to s ňou deje. Zatrepala hlavou a potom zakričala tak desivo, že to muselo byť počuť až na hlavnej ulici. V tom výkriku bola zúrivosť, víťazstvo a nenaplnená divokosť.
Bol to výkrik zvieraťa, ktoré chce viac.
Kapitola druhá
Caitlin stála pred dverami ich nového bytu a civela do prázdna. Zrazu sa prebrala a uvedomila si, kde sa nachádza. Nemala však najmenšie tušenie, ako sa sem dostala. Posledná vec, ktorú si pamätala bolo, ako bola v tej uličke. Nejako sa potom musela dostať späť domov.
To, čo sa v uličke stalo, si však pamätala do najmenších detailov. Snažila sa to ale z pamäti vymazať, vôbec sa to však nedarilo. Pozrela sa na svoje ramená a ruky a čakala, že budú vyzerať inak – ale boli úplne normálne. Také, ako boli vždy predtým. Zúrivosť, ktorá do nej vošla a úplne ju premenila, bola zrazu zase preč.
Niečo ale predsa len zostalo. Cítila sa zrazu akoby prázdna. Strnulá. A cítila ešte niečo ďalšie. Nebola si úplne istá, čo to je. Hlavou sa jej neustále mihali obrazy. Obrazy tých chalanov a ich odhalených krkov. A ich pulzu. A stále ešte cítila ten hlad. A túžbu.
Caitlin sa teraz naozaj nechcela vrátiť domov. Nechcela sa vidieť s matkou, obzvlášť nie dnes, a nechcela vidieť ani celé to nové miesto, ktoré bolo stále ešte zaskladané nevybalenými krabicami s ich vecami. Keby tam nebol Sam, možno by sa jednoducho otočila a išla niekam preč. Kam by to malo byť, o tom nemala poňatia – ale aspoň by sa jednoducho poriadne prešla.
Zhlboka sa nadýchla a chytila kľučku na dverách. Naozaj tá kľučka hriala, alebo je jej ruka len tak strašne studená?
Caitlin vstúpila do príliš presvetleného bytu. Cítila jedlo, ktoré sa pripravovalo na sporáku – alebo skôr v mikrovlnke. Sam. Vždy bol doma skoro a robil si sám večeru. Matka nebude doma ešte niekoľko hodín.
"To nevyzerá na dobrý prvý deň."
Caitlin sa v šoku otočila za matkiným hlasom. Sedela tam na gauči, fajčila cigaretu a pohŕdavo si Caitlin prezerala.
"To už si musela ten sveter hneď takto zašpiniť?"
Caitlin sa na seba pozrela a až teraz si všimla tmavých škvŕn, najskôr asi od toho, ako spadla na ten chodník.
"Akoto že si doma tak skoro? " spýtala sa Caitlin.
"Pre mňa je to tiež prvý deň, vieš ako, " vyštekla matka. "Nie si tu jediná nová. Postupné zapracovanie sa. Šéf ma poslal domov skoro."
Caitlin nebola na matkin tón vôbec zvedavá. Nie dneska. Vždycky s ňou hovorila s dešpektom, ale toho večera mala Caitlin všetkého nad hlavu. Rozhodla sa, že nechá matku ochutnať jej vlastnej polievočku.
"Super," vyštekla Caitlin odpoveď. "Znamená to, že sa zasa sťahujeme?"
Matka okamžite vyskočila na nohy. "Dávaj si pozor na jazyk!" Zakričala.
Caitlin si uvedomila, že matka vlastne len čakala na nejaký dôvod, aby na ňu mohla začať kričať. Povedala si, že bude najlepšie matku niečím umlčať a potom čo najrýchlejšie zmiznúť.
"Nemala by si pred Samom fajčiť," povedala Caitlin chladne, vošla do svojej maličkej izby, zabuchla za sebou dvere, ktoré vzápätí zamkla.
Matka ihneď stála pri dverách a búšili na ne.
"Okamžite sa vráť, ty malá drzaňa! Čo si to dovoľuješ, takto hovoriť s mamou !? Kto si myslíš, že kupuje ten chlieb, čo máš denne na stole …"
Toho večera bola Caitlin už tak rozrušená, že sa rozhodla matkin hlas jednoducho ignorovať. Namiesto toho si v hlave znovu prehrávala udalosti dňa.
