Návrat. Danilo Clementoni

      â€žBudem to považovaÅ¥ za poklonu,“ povedal ona, aby troÅ¡ku odľahčila situáciu.

      â€žZa tým brnením silnej a nezničiteľnej ženy sa skrýva, myslím, láskavé a prestraÅ¡ené mláďa. Si veľmi milá a neuveriteľne citlivá.“ Možno by oľutoval, čo chcel povedaÅ¥, ale nabral odvahu a pokračoval: „Aby som pravdu povedal, nezaujíma ma jednu noc sexu, ktorá by iba doplnila zbierku a ktorá v tebe ráno zanechá iba pocit obrovskej prázdnoty. Od teba by som chcel niečo viac. Vždy si sa mi veľmi páčila, priznávam.“ Už sa nedokázal zastaviÅ¥. Chytil jej obe ruky, stisol ich do svojich a pokračoval „Odkedy som Å¥a prvýkrát uvidel v mojej kancelárii, pochopil som, že je v tebe niečo zvláštne. Spočiatku ma, samozrejme, priÅ¥ahovala tvoja krása, potom aj tvoj hlas, tvoj spôsob rozprávania, tvoje gestá, to, ako chodíš, tvoj úsmev...,“ na chvíľku sa preruÅ¡il a potom dodal, „tvoje čaro ma úplne uchvátilo. Ukradla si mi srdce. Neverím, že by som eÅ¡te dokázal myslieÅ¥ na život bez teba a určite to nebude záver dneÅ¡ného večera, prečo by som zmenil svoj úmysel.“