Dvere kabÃny sa otvorili s tichým zasyÄanÃm a Azakis sa vsunul do úzkej kabÃny.
Ktovie, preÄo ju urobili takú malú... spýtal sa sám seba, kým sa snažil usadiÅ¥ sa na uzuÄkom sedadle, ktoré sa automaticky zosunulo zhora. Možno chceli, aby sme ju použÃvali Äo najmenej...
Kým sa mu za chrbtom zatvárali dvere, zaÄal zadávaÅ¥ prÃkazy na konzole pred sebou. Musel poÄkaÅ¥ niekoľko sekúnd na stabilizáciu signálu. Naraz sa na holografickom displeji, takmer rovnakom ako bol ten v jeho miestnosti, zaÄala zobrazovaÅ¥ rokmi poznaÄená tvár s ostrými Ärtami patriaca jeho nadriadeného StareÅ¡inu.
âAzakis,â povedal muž s náznakom úsmevu a pozdravil ho aj zdvihnutÃm kostnatej ruky. âÄo Å¥a primälo, aby si tak náhle volal úbohého starca?â
Nikdy sa presne nedozvedel presný vek svojho nadriadeného. Nikto nepoznal takéto súkromné informácie o nikom zo StareÅ¡inov. Iste videl už veľa otáÄok okolo slnka. Napriek tomu jeho oÄi blúdili sprava doľava a naopak tak, že ani on by to nedokázal lepÅ¡ie.
âDoÅ¡lo k veľmi prekvapujúcemu stretnutiu, teda aspoÅ pre nás bolo veľmi prekvapujúce,â zaÄal Azakis bez veľkých okolkov, priÄom sa snažil pozeraÅ¥ priamo do oÄà svojho partnera. âTakmer sme narazili do jedného Äudného telesa,â pokraÄoval, snažiac sa zachytiÅ¥ každý, aj minimálny náznak mimiky na tvári StareÅ¡inu.
âTelesa? Pokús sa vysvetliÅ¥ mi to lepÅ¡ie, synu.â
âPetri ho eÅ¡te stále analyzuje, ale my si myslÃme, že by to mohol byÅ¥ nejaký druh sondy a som si istý, že nie je naÅ¡a.â OÄi StareÅ¡inu sa rozÅ¡Ãrili v úžase. Zdalo sa, že aj on je prekvapený.
âNa trupe sme naÅ¡li vyryté nejaké zvláštne symboly, vyzerá to na neznámy jazyk,â dodal. âPosielam ti vÅ¡etky údaje.â
Zdalo, že pohľad StareÅ¡inu sa na chvÃľku stratil v diaľke, kým prostrednÃctvom svojho O^COM analyzoval tok prichádzajúcich informáciÃ.
Po pár okamihoch, ktoré sa vÅ¡ak zdali nekoneÄné, sa jeho oÄi znovu upreli na svojho partnera a tónom, ktorý neprezrádzal žiadne emócie, povedala: âOkamžite zvolám Radu stareÅ¡inov. VÅ¡etko naznaÄuje, že vaÅ¡e poÄiatoÄné dedukcie sú presné. Ak by to bola skutoÄne pravda, museli by sme okamžite prehodnotiÅ¥ naÅ¡e plány.â
âÄakáme na správyâ, s týmito slovami Azakis ukonÄil komunikáciu.
Nasiriya â VeÄera
PlukovnÃk a Elisa popÃjali už tretà pohár Å¡ampanského a nálada už bola pomerne neformálna.
âJack, musÃm povedaÅ¥, že tento Masgouf je božský. Ani ho nedojeme, je obrovský.â
âNuž, je skutoÄne vynikajúci. Mali by sme zložiÅ¥ poklony kuchárovi.â
âMožno by som sa zaÅho mala vydaÅ¥, aby mi varil,â povedala Elisa so smiechom a trochu preháÅajúc. Alkohol už zaÄÃnal úÄinkovaÅ¥.
âTak to teda nie, nech sa postavà do radu. Ja som prvý.â Odvážil sa namietnuÅ¥ a pomyslel si, že snÃ¡Ä to až tak neprehnal. Elisa sa zatvárila, že to nepoÄula a Äalej jedla svoju porciu jesetera.
âTy nie si ženatý, vÅ¡ak?â
âNie, nikdy som na to nemal dosÅ¥ Äasu.â
âTo je len stará výhovorka,â namietla ona so zlomyseľným úsmevom.
âNo, mal by som povedaÅ¥, že raz som bol veľmi blÃzko, ale vojenský život sa Å¥ažko kombinuje s manželstvom. A ty?â dodal a tým ukonÄil tému o spomienke, ktorá, ako sa zdalo, eÅ¡te neprebolela. âBola si niekedy vydatá?â
âŽartujeÅ¡? Kto by už len zniesol ženu, ktorá trávi väÄÅ¡inu svojho Äasu cestovanÃm po svete, kopanÃm a hrabanÃm pod zemou ako krtko a ktorá sa zabáva tým, že otvára hroby staré tisÃcky rokov?â
âVeÄ to,â povedal Jack s horkým úsmevom, âevidentne nie sme vhodnà pre manželstvo.â A kým zdvÃhal pohár, navrhol melancholicky: âVypime si na to.â
Vtom k nim podiÅ¡iel priÅ¡iel ÄaÅ¡nÃk a priniesol im ÄalÅ¡Ã práve upeÄený Samoons13 , ÄÃm naÅ¡Å¥astie preruÅ¡il trudnú chvÃľku.
Jack využil preruÅ¡enie a snažil sa rýchlo potlaÄiÅ¥ znenazdajky obnovené spomienky. To už bolo dávno. Teraz má pred sebou prekrásnu ženu a mal by sa sústrediÅ¥ iba na Åu. Nakoniec, nebolo to až také Å¥ažké.
Hudba znejúca v pozadà pomáhala vytváraÅ¥ magickú atmosféru. Elisa, osvetlená troma svieÄkami stojacimi v strede stola, bola nádherná. V jej vlasoch boli odlesky zlatej a medenej farby a jej pleÅ¥ bola hladká a opálená. Jej prenikavé oÄi mali farbu zelenej hlboÄiny. Mäkké pery sa pomaly snažili oddeliÅ¥ kúsok jesetera od kosti, ktorú držala medzi prstami. Bola taká zvodná.
Elisa si nenechala ujsÅ¥ slabú chvÃľku plukovnÃka. Položila kosÅ¥ na okraj taniera a s dávkou nedbanlivosti si oblizla najprv ukazovák, potom aj palec. Mierne sklonila hlavu a pozerala sa naÅho tak intenzÃvne, že Jack mal pocit, že mu srdce ide vyskoÄiÅ¥ z hrude a skonÄà priamo v tanieri.
Zbadal, že už nemá situáciu pod kontrolou a, predovÅ¡etkým, že už nemá pod kontrolou seba samého a okamžite sa snažil pozbieraÅ¥ sa. Bol už dosÅ¥ starý na to, aby sa správal ako zaľúbený pubertiak, ale to dievÄa malo v sebe nieÄo, Äo ho nenormálne priÅ¥ahovalo.
Nabral dych, pošúchal si tvár rukami a skúsil povedaÅ¥: âÄo povieÅ¡, skúsime dojesÅ¥ aj posledný kúsok?â
Usmiala sa, zobrala rukou kúsok zostávajúceho jesetera, mierne sa zdvihla zo stoliÄky, natiahla sa smerom k nemu a podala mu kúsok k ústam. V tejto polohe jej výstrih zvýraznil kypré poprsie. Jack, oÄividne v rozpakoch, zobral do úst naraz celý kúsok, ale bez toho, že by sa perami dotkol jej prstov. Jeho vzruÅ¡enie narastalo. Elisa sa s nÃm zahrávala ako maÄka s myÅ¡ou a Jack sa tomu nedokázal nijako ubrániÅ¥.
Potom, s výrazom
