Návrat. Danilo Clementoni

Скачать книгу

pokračoval, zatiaľ čo všetko, čo bolo v miestnosti lietalo bez kontroly okolo nich. Aj oni dvaja sa začali dvíhať zo zeme. Systém umelej gravitácie už nedokázal kompenzovať obrovskú odstredivú silu, ktorá sa začala generovať. Čím ďalej, tým boli ľahší.

      â€ž... dvere tri!“ skričal nakoniec Petri, zatiaľ čo vÅ¡etky predmety spadli naraz na zem. Ťažký odpadkový kôš zasiahol Azakisa presne medzi tretie a Å¡tvrté rebro a on vydal hlasný ston. Petri, z pol metrovej výšky, kde sa vznášal, spadol pod riadiaci panel a nadobudol dosÅ¥ nezvyčajnú a komickú polohu.

      Odhad pravdepodobnosti zrážky klesol na 18 % a ďalej rýchlo klesal.

      â€žVÅ¡etko v poriadku?“ uisÅ¥oval sa Azakis, snažiac sa maskovaÅ¥ pichnutie v narazenom boku.

      â€žAle hej. Som v poriadku, neboj,“ odpovedal Petri vstávajúc.

      Okamih potom už Azakis kontaktoval zvyÅ¡ok posádky, ktorej členovia pohotovo komunikovali svojmu veliteľovi, že neutrpeli žiadne zranenia a že aj zariadenie je v poriadku.

      Práve vykonaný obrat mierne odchýlil loď Theos od predchádzajúcej trasy a podtlak vyvolaný otvorením dvierok bol okamžite kompenzovaný automatizovaným systémom.

      6 %, 4 %, 2 %.

      â€žVzdialenosÅ¥ od telesa: 60 000 km,“ oznámil hlas.

      Obaja prestali dýchaÅ¥ a napäto čakali, kým sa nepriblížili na vzdialenosÅ¥ 50 000 km, po prekonaní ktorej by sa aktivovali senzory s krátkym dosahom. Tieto sekundy sa im zdali nekonečné.

      â€žVzdialenosÅ¥ od telesa: 50 000 km. Senzory krátkeho dosahu aktivované.“

      Rozmazaný obraz pred nimi nečakane nabral formu. Predmet sa naraz zjavil jasne na obrazovke, videli každý jeho detail. Obaja priatelia sa obrátili súčasne, rozšírenými očami sa snažili zachytiÅ¥ pohľad toho druhého.

      â€žNeuveriteľné!“ zvolali jednohlasne.

      Nasiriya – ReÅ¡taurácia Masgouf

      Plukovník Hudson sa nervózne prechádzal tam a späť po uhlopriečke haly pred hlavnou sálou reÅ¡taurácie. Každú minútu sa pozeral na taktické hodinky, ktoré mával vždy na ľavom zápästí a nikdy ich neskladal, ani pri spaní. Bol vzruÅ¡ený ako chalan na svojom prvom rande.

      ÄŒakanie si krátil popíjaním Martini s ľadom a s plátkom citrónu, ktoré mu pripravil fúzatý barman zvedavo ho pozorujúci spod hustého obočia, zatiaľ čo lenivo utieral poháre na dlhej stopke.

      Alkohol, samozrejme, nebol v islamských krajinách povolený, ale tento večer predstavoval výnimku. Malá reÅ¡taurácia bola celá vyhradená iba pre nich dvoch.

      Plukovník, chvíľu po ukončení konverzácie s doktorkou Hunterovou, zavolal majiteľovi podniku a výslovne ho požiadal o Å¡pecialitu podniku, Masgouf, podľa ktorej bola reÅ¡taurácia pomenovaná. Vzhľadom na problémy so získavaním hlavnej suroviny, jesetera žijúceho v rieke Tigris, sa chcel uistiÅ¥, že ho v reÅ¡taurácii dostanú. Okrem toho vedel, že na jeho prípravu treba aspoň dve hodiny, preto chcel, aby večeru pripravili bez náhlenia, dokonale.

      Keďže maskáčová uniforma sa mu pre túto príležitosÅ¥ nezdala vhodná, rozhodol sa oprášiÅ¥ svoj tmavý oblek, na ktorom svietila značka Valentino, skombinovaÅ¥ ho s bielo-sivou pásikovanou hodvábnou kravatou Å¡týlu Regimental. Čierne topánky, vyleÅ¡tené, ako ich dokáže vyleÅ¡tiÅ¥ iba vojak, boli tiež talianske. Taktické hodinky k tomu síce vôbec nesedeli, ale bez nich by sa nedokázal zaobísÅ¥.

      â€žPrichádzajú.” Å kriekavý hlas sa ozval z prijímača podobného mobilnému telefónu, ktorý mal plukovník vo vnútornom vrecku saka. Vypol ho a vyzrel von cez sklo dverí.

      Veľké tmavé auto preÅ¡lo cez pokrčenú igelitovú taÅ¡ku, ktorá, postrkovaná miernym večerným vánkom, poskakovala uprostred cesty. Po prudkom zabočení zastavilo priamo pred vchodom reÅ¡taurácie. Vodič chvíľku počkal, kým sa znovu usadí zvírený prach, potom opatrne vystúpil z auta. Zo slúchadla, ktoré mal vsunuté v pravom uchu, zaznelo niekoľkokrát „all clear”. Pozorne si obzrel vopred určené stanoviÅ¡tia, kým sa neuistil, že vÅ¡etci jeho druhovia sú na mieste a pripravení postaraÅ¥ sa o bezpečnosÅ¥ oboch hostí počas celej doby večere.

      Zóna bola bezpečná.

      Otvoril zadné dvere, natiahol opatrne pravú ruku a pomohol svojmu hosÅ¥ovi vystúpiÅ¥ z auta.

      Elisa poďakovala vojakovi za láskavosÅ¥ a ladne vystúpila z vozidla. Pozrela nahor a kým jej pľúca vdychovali čistý večerný vzduch, dopriala si pohľad na čarovné predstavenie, ktoré dokáže ponúknuÅ¥ iba hviezdna obloha nad púšťou.

      Plukovník chvíľku váhal, či jej má isÅ¥ oproti alebo ostaÅ¥ vnútri miestnosti a počkaÅ¥, kým nevojde. Nakoniec sa rozhodol, že ostane sedieÅ¥ kde je, dúfajúc, že by takto lepÅ¡ie zamaskoval svoje rozruÅ¡enie. Tváriac sa nezaujato sa priblížil k pultu, sadol si na vysokú stoličku, oprel sa ľavým lakÅ¥om o tmavú drevenú dosku, pokrútil pohárom, čím rozvíril zvyÅ¡ok nápoja, ktorý v ňom ostal a pozoroval citrónové semienko, ako pomaly sadalo na dno.

      Dvere sa otvorili so slabým zaÅ¡krípaním a vojak – vodič vstúpil ako prvý, aby skontroloval, či je vÅ¡etko v poriadku. Plukovník mu zľahka pokynul hlavou, preto sprievodca voviedol Elisu do vnútra a Å¡irokým gestom ruky jej dal prednosÅ¥.

      â€žDobrý večer, doktorka Hunterová,“ pozdravil plukovník zdvihnúc sa zo stoličky a vykúzliac svoj najčarovnejší úsmev. „Mali ste pohodlnú cestu?“

      â€žDobrý večer, plukovník,“ odpovedala Elisa s rovnako čarovným úsmevom. „VÅ¡etko v poriadku, ďakujem. Váš vodič bol naozaj veľmi pozorný.“

      â€žMôžete ísÅ¥, ďakujem,“, povedal plukovník autoritatívnym hlasom sprievodcovi, ktorý ho vojensky pozdravil, otočil sa na podpätku a zmizol v tme.

      â€žAperitív, pani doktorka?“ opýtal sa plukovník a gestom ruky privolal fúzatého barmana.

      â€žTo isté,

Скачать книгу