pochádzajúcich z obodbà pred tisÃckami rokov, to sa nedalo porovnaÅ¥ s niÄÃm iným.
PriblÞila sa k zrkadlu, trochu viac ako zvyÄajne, až natoľko, že v kútikoch oÄà videla neústupné malé vrásky. Rukou automaticky zaÅ¡la do vrecka s kozmetikou a vybrala jeden z krémov, ktoré ti âza týždeÅ uberú desaÅ¥ rokovâ. Starostlivo si ho naniesla na celú tvár a eÅ¡te raz si dôkladne prezrela tvár. No Äo sa dalo ÄakaÅ¥, zázrak? Na druhej strane, na výsledok bolo treba ÄakaÅ¥ âsedem dnÃâ.
Usmiala sa nad sebou a nad všetkými ženami, ktoré sa dali zbalamutiť reklamou.
Hodiny zavesené nad posteľou ukazovali 19,40. No tak toto urÄite nezvládane, má na prÃpravu iba dvadsaÅ¥ minút.
Äo najrýchlejÅ¡ie sa poutierala, dlhé svetlé vlasy nechala mierne vlhké a otvorila skriÅu z tmavého dreva, kde mala niekoľko slávnostnejÅ¡Ãch Å¡iat, ktoré si so sebou zobrala. Pri inej prÃležitosti by strávila hodiny úvahami, ktoré Å¡aty by boli najvhodnejÅ¡ie pre túto prÃležitosÅ¥, ale pre dneÅ¡ný veÄer bola voľba skutoÄne obmedzená. Bez dlhého rozmýšľania si vybrala Äierne krátke Å¡aty. Boli veľmi pôvabné, rozhodne vyzývavé, ale nie vulgárne, s veľkorysým výstrihom zvýrazÅujúcim jej âtrojkyâ. Å aty nonÅ¡alantným pohybom ruky pohodila na posteľ.
19,50. Napriek tomu, že bola žena, nenávidela neskoré prÃchody.
Vyzrela z okna a zbadala tmavý SUV, neuveriteľne lesklý, tesne pred východom z hotela. MladÃk vo vojenskej uniforme, ktorý bol oÄividne Å¡oférom vozidla, sa opieral o kapotu a Äakanie si krátil pokojným fajÄenÃm cigarety.
Snažila sa zvýrazniÅ¥ si oÄi ceruzkou a maskarou, potom si preÅ¡la rúžom po perách a, snažiac sa ho rozotrieÅ¥ rovnomerne pohybmi pier posielanÃm bozkov do prázdna, si pripla svoje obľúbené náuÅ¡nice, aj keÄ sa musela potrápiÅ¥ s nájdenÃm âdierokâ.
Až teraz si uvedomila, že už dávno netrávila veÄer vonku. Kvôli robote sa vždy túlala po svete a nikdy nedokázala nájsÅ¥ niekoho, s kým by mohla maÅ¥ stabilný vzÅ¥ah trvajúci dlhÅ¡ie než niekoľko mesiacov. Vrodený materský inÅ¡tinkt fungujúci v každej žene, ktorý sa jej od dievÄenských rokov darilo vždy úspeÅ¡ne potlaÄiÅ¥, sa teraz, keÄ biologické hodiny zaÄÃnali odpoÄÃtavaÅ¥ posledné minúty, ozýval Äoraz ÄastejÅ¡ie. Možno by bolo naÄase vážne sa nad tým zamyslieÅ¥ a vytvoriÅ¥ rodinu.
Äo najrýchlejÅ¡ie túto myÅ¡lienku potlaÄila. Natiahla si Å¡aty, obula jediný pár lodiÄiek s vysokým opätkom, ktorý mala so sebou a Å¡irokým gestom si na obe strany krku naniesla svoj obľúbený parfém. EÅ¡te hodvábnu Å¡atku a väÄÅ¡iu Äiernu kabelku. Bola pripravená. Posledný pohľad do zrkadla s niekoľkými Å¡kvrnami zaveseného na stene pri dverách jej potvrdil dokonalý vzhľad. Urobila otoÄku a spokojná sama so sebou vyÅ¡la z dverÃ.
Mladý vodiÄ potom, Äo zatvoril ústa, ktoré sa mu mimovoľne otvorili pri pohľade na Elisu vychádzajúcu krokom modelky z hotela, zahodil práve zapálenú druhú cigaretu a poponáhľal sa otvoriÅ¥ jej dvere auta.
âDobrý veÄer, doktorka Hunterová. Môžeme ÃsÅ¥?â opýtal sa váhavo vojak.
âDobrý veÄer,â odpovedala vyÄariac svoj prekrásny úsmev. âSom hotová.â
âÄakujem za zvezenieâ, dodala pri nastupovanà do auta, dobre si vedomá toho, že sa jej mierne nadvihne sukÅa a zarazenému vojakovi odhalà ÄasÅ¥ nôh.
Vždy mala rada, keÄ ju obdivovali.
Kozmická loÄ Theos â Alarm priblÞenia
Systém O^COM pred Azakisom okamžite stelesnil zvláštny predmet, ktorého obrysy eÅ¡te neboli dobre definované v dôsledku nÃzkeho rozlÃÅ¡enia hľadáÄikov s dlhým dosahom, ktoré ho monitorovali. UrÄite sa pohyboval a rozhodne sa približoval k ich lodi. Varovný systém pre prÃpady priblÞenia iných telies vyhodnotil pravdepodobnosÅ¥ zrážky lode Theos s neznámym telesom na viac ako 96 %, pokiaľ ani jedno z telies nezmenà svoju dráhu.
Azakis sa poponáhľal a skoÄil do najbližšieho modulu na presun. âPalubná doska,â kategoricky prikázal automatickému systému riadenia.
Po piatich sekundách sa dvere so zasyÄanÃm otvorili a na veľkej centrálnej obrazovke veliteľského pracoviska sa zobrazil, eÅ¡te stále veľmi rozmazaný, obraz predmetu približujúceho sa po dráhe zrážky s ich loÄou.
Takmer súÄasne sa otvorili dvere druhého modulu, z ktorého vyskoÄil zadychÄaný Petri.
âÄo sa do Äerta robÃ?â spýtal sa priateľa, âV tejto zóne by nemali byÅ¥ meteority,â povedal prekvapený, aj on s pohľadom upretým na veľkú obrazovku.
âNemyslÃm, že je to meteorit.â
âAk to nie je meteorit, tak Äo to je?â opýtal sa Petri, viditeľne prestraÅ¡ený.
âAk okamžite nezmenÃme trasu, uvidÃÅ¡ to na vlastné oÄi, keÄ sa nám to vrazà priamo do palubnej dosky!â
Petri sa okamžite chopil navigaÄných pák a zadal mierny odklon od pôvodne nastavenej trajektórie.
âNáraz o 90 sekúnd,â ohlásil teplý ženský hlas systému približovania bez akýchkoľvek emóciÃ. âVzdialenosÅ¥ telesa: 276 000 kilometrov, približuje sa.»
âPetri, rob nieÄo, prosÃm Å¥a a urob to rýchlo!â skriÄal Azakis.
âUž robÃm, ale hentá vec letà rozhodne prÃliÅ¡ rýchloâ.
Odhad pravdepodobnosti nárazu, zobrazovaná na obrazovke vpravo od objektu, sa pomaly znižoval. 90 %, 86 %, 82 %.
âTak toto asi nezvládneme,â hlesol Azakis.
âPriateľu, taký zázraÄný objekt, Äo by zniÄil moju loÄ, eÅ¡te nevyrobili,â podotkol s diabolským úsmevom.
Obratom, následkom ktorého na chvÃľku obaja stratili rovnováhu, nastavil Petri na oboch motoroch
