hrude.
Zarazene zostal na Firtha zízať. Nejakú chvíľu sa nedokázal ani pohnúť. Potom uvoľnil svoje zovretie, ustúpil o krok späť a snažil sa chytiť dych. Zo všetkej tej krvi mohol jasne vidieť, že Firth hovorí pravdu. Napriek tomu mu to pripadalo úplne nemožné. Firth? Ten chlapec zo stajní? Človek s najslabšou vôľou zo všetkých priateľov, ktoré mal? Zabil kráľa MacGila?
"Ale ... ako je to možné?" Zalapal Gareth po dychu. "Kedy?"
"Stalo sa to v jeho komnate," povedal Firth. "Pred malou chvíľou. Bodol som ho."
Vážnosť tých slov pomaly začínala byť zrejmá a Garethovi sa znovu podarilo zobrať rozum do hrsti. Uvedomil si, že dvere komnaty sú stále ešte dokorán. Rozbehol sa k nim a hneď, ako sa pohľadom uistil, že stráže nič nevideli, prudko ich zabuchol. Chodba bola našťastie ľudoprázdna. Potom dvere ešte zaistil.
Ihneď nato sa ponáhľal späť naprieč komnatou. Firth bol stále ešte v šoku a Gareth ho musel upokojiť. Potreboval odpovede.
Chytil ho za ramená, otočil čelom k sebe a vrazil mu facku dostatočne silnú na to, aby Firthovo hysterčenie zarazil. Konečne sa opäť mohol sústrediť.
"Povedz mi všetko," rozkázal Gareth chladne. "Povedz mi, čo sa presne stalo. Prečo si to urobil?"
"Ako to myslíš prečo?" Spýtal sa Firth prekvapene. "Ty si ho predsa chcel zabiť. Tvoj plán s jedom nezabral. Myslel som, že ti s tým pomôžem. Myslel som, že to bolo to, čo chceš."
Gareth pokrútil hlavou. Znovu chytil Firtha hrubo za tuniku a začal s ním triasť.
"Prečo si to urobil !?" kričal na neho.
Mal pocit, že sa celá jeho doterajšia existencia rozpadá na kusy. Fakt, že zrazu cítil kvôli otcovi ľútosť, ho úplne zaskočil. Nerozumel sám sebe. Ešte pred niekoľkými málo hodinami si prial jediné, vidieť ho otráveného ležať pri stole. Správa o jeho skutočnej smrti ho teraz ale zasiahla, ako by sa jednalo o najlepšieho priateľa. Zrazu mu bolo všetko hrozne ľúto. Časť jeho ja si neželala, aby otec zomrel a obzvlášť nie týmto spôsobom. Nie rukou tohoto Firtha. A nie čepeľou dýky.
"Nechápem," zavzlykala Firth. "Len pred pár hodinami si sa ho sám pokúšal zabiť. Tvoj plán s pohárom. Myslel som, že budeš mať radosť!"
Na svoje vlastné prekvapenie sa Gareth mocne napriahol a vlepil Firth obrovskú facku cez celú tvár.
"Nepovedal som ti, že to máš urobiť!" Vyštekol Gareth. "Nikdy som ti nepovedal, aby si to urobil. Prečo si ho zabil? Pozri sa na seba. Si celý od krvi. Teraz sme obaja v kaši. Teraz je už len otázka času, než si pre nás prídu stráže."
"Nikto nič nevidel," obhajoval sa Firth. "Vkĺzol som tam pri výmene stráží. Nikto ma ani nezbadal."
"A kde je zbraň?"
"Nenechal som jej tam," odpovedal Firth hrdo. "Nie som hlupák. Zbavil som sa jej."
"A akú dýku si použil?" Spýtal sa Gareth. Jeho mysľou teraz vírili všetky možné budúce problémy. Z ľútosti sa náhle stala obava a on teraz študoval každú možnú stopu, ktorú ten babrák mohol zanechať, a ktorá mohla neskôr viesť k nemu samotnému.
"Použil som takú, ktorá nemôže byť nájdená," povedal Firth s hrdosťou v hlase. "Bola to obyčajná, anonymná čepeľ. Našiel som ju v stajniach. Boli tam ešte štyri ďalšie, jedna ako druhá. Nie je možné ju vystopovať," opakoval.
Garethovo srdce sa zastavilo. "Bola to krátka dýka s rudou rukoväťou a jemne zakrivenou čepeľou? Zavesená na stene vedľa stajne pre môjho koňa?"
Firth prikývol a náhle už nevyzeral tak sebaistý ako predtým.
Gareth sa zamračil.
"Ty blázon. Samozrejme, že je tá zbraň vystopovateľná!"
"Ale neboli na nej predsa žiadne značky!" Protestoval Firth. Jeho hlas sa opäť začal vystrašene triasť.
"Na čepeli žiadne značky nie sú, ale na rúčke jeden je!" Zareval Gareth. "Naspodku. Nepozrel si sa poriadne, ty hlupák!" Gareth k nemu pristúpil bližšie, červený od zlosti. "Naspodku je vyrytý emblém s mojím koňom. Ktokoľvek, kto trochu pozná kráľovskú rodinu, spozná, že tá čepeľ patrí mne."
Potom sa zadíval na Firtha, ktorý prepadol do rozpakov. Mal sto chutí ho na mieste uškrtiť.
"Čo si s ňou urobil?" Naliehal Gareth. "Povedz mi, že ju teraz máš pri sebe. Povedz mi, že si ju vzal so sebou. Prosím."
Firth preglgol.
"Bezpečne som sa jej zbavil. Nikto ju nikdy nenájde."
Gareth sa zamračil. "Kde presne je?"
"Hodil som ju do odpadovej jamy, ktorá vedie do hradnej žumpy. Vynášajú jej obsah do rieky každú hodinu. Nerob si starosti, môj pane. Teraz už je hlboko na dne rieky."
V tom okamihu sa rozozvučali hradné zvony. Gareth sa otočil a bežal k oknu. Jeho srdce zachvátila panika. Pozrel sa dolu a uvidel všetok ten chaos a davy, ktoré sa začínali formovať pred hradom. Tie zvony mohli znamenať len jedinú vec. Firth neklamal. On naozaj MacGila zabil.
Gareth mal pocit, že je jeho telo naraz ľadovo studené. Stále ešte nedokázal prijať fakt, že svojimi činmi uviedol do chodu tak obrovsky významnú vec. A že Firth, medzi všetkými najneschopnejši, nakoniec jeho dielo dokonal.
Zrazu sa ozvalo vzrušené búšenie na dvere. Akonáhle ich uvoľnil, vpadlo dovnútra niekoľko kráľovských stráží. Na krátky moment si Gareth pomyslel, že sú tu, aby ho zatkli.
Na jeho prekvapenie sa ale zastavili a postavili sa do pozoru.
"Môj pane, tvoj otec bol dobodaný. Je možné, že sa po hrade ešte stále potuluje vrah. Zostaň prosím vo svojej komnate. Kráľ je škaredo zranený."
Pri tej poslednej vete sa Garetovi zježili vlasy na hlave. "Zranený?" Opakoval Gareth. Slová sa mu pritom div ne vzpriečili v krku. "Je teda stále na žive?"
"Je, môj pane, a ak Boh dá, prežije to a potom nám povie, kto spáchal ten ohavný čin."
S ľahkým úklonom sa potom strážny ponáhľal z miestnosti späť na chodbu a zabuchol za sebou dvere.
Garethovu myseľ zaliala zlosť. Chytil Firtha za ramená, hrubo s ním sotil naprieč miestnosťou a nakoniec s ním udrel o kamennú stenu.
Firth sa zmohol len na vydesený pohľad. Nedokázal zo seba vypraviť ani slovo.
"Čo si to urobil?" Zreval Gareth. "Teraz sme obaja v kaši!"
"Ale..ale …" koktal Firth, "... bol som si istý, že je mŕtvy!"
"Si si istý celkom často," povedal Gareth, "a vždy je to zle!"
Potom Garetha niečo napadlo.
