krokov k telu, pokľakol, uchopil kráľa za rameno a otočil ho.
MacGil, jeho bývalý kráľ, teraz pred ním ležal s očami široko otvorenými, mŕtvy. V jeho hrudi bola zabodnutá zdobená dýka.
Thor sa rozhliadol a všimol si, že obďaleč stojí jeden z kráľových sluhov. Držal veľký, drahokamami ozdobený pohár, ktorý Thor videl predtým na hostine. Pohár bol celý z rýdzeho zlata a bol pokrytý radmi rubínov a zafírov. S pohľadom upretým do Thorových očí sluha pristúpil bližšie a vylial obsah pohára na kráľovu hruď. Víno sa od kráľa odrážalo do všetkých strán a pokropilo aj Thorovu tvár.
Čoskoro na to Thor počul zahvizdnutie a uvidel svoju sokolicu, Estopheles, ktorá pristála na kráľovej hrudi a olizovala víno z jeho tváre.
Potom Thor počul ďalší zvuk a vedel, že je to Argon. Stál nad ním a strnulo sa pozeral dolu. V jednej ruke držal žiarivú kráľovskú korunu a v tej druhej svoju palicu.
Argon obišiel mŕtveho a posadil korunu pevne na Thorovu hlavu. Tá sa vlastnou váhou pomaly posunula do perfektnej pozície a nakoniec pohodlne objala Thorove spánky. Chlapec sa na Argona spýtavo pozrel.
"Teraz si kráľom ty," predniesol Argon.
Thor zažmurkal a keď znovu otvoril oči, stáli pred ním všetci členovia Légie aj bratstva Strieborných. Boli tam stovky mužov a chlapcov, ktoré sa nejako vtesnali do tej nepríliš rozmernej komnaty a teraz sa na neho všetci pozerali. A potom, ako jeden muž, pokľakli a poklonili sa tak hlboko, že sa takmer dotýkali tvárami podlahy.
"Náš kráľ," ozval sa zbor hlasov.
Vtom sa Thor prebudil. Vzpriamene sedel, sťažka dýchal a rozhliadal sa okolo seba. Bola tam tma, vlhko a jemu po chvíli došlo, že sedí na kamennej podlahe a chrbtom sa opiera o kamennú stenu. Zažmurkal do temnoty a uvidel železné mreže, za ktorými poblikávala pochodeň. Potom si spomenul. Je predsa vo väzení. Privliekli ho sem po udalostiach na hostine.
Spomenul si aj na toho strážneho, ktorý mu dal päsťou do tváre a došlo mu, že musel po tej rane omdlieť. Ako dlho bol mimo, to nebol schopný ani odhadnúť. Pohodlnejšie sa oprel o stenu, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol a snažil sa dostať z hlavy ten hrozný sen. Zdal sa tak skutočný. Thor sa modlil, aby to nebola pravda, a aby kráľ bol v poriadku, živý a zdravý. Ale obraz mŕtveho MacGila bol pevne zakorenený v jeho myšlienkach. Mohol ten sen byť skutočný? Alebo to tentokrát je naozaj len obyčajný sen?
Naraz do neho niekto rypol špičkou topánky. Thor sa pozrel hore a uvidel, že nad ním stojí akási postava.
"Je na čase sa zobudiť," ozval sa hlas. "Čakám už hodiny."
V mihotavom svetle Thor zazrel tvár chlapca približne rovnakého veku ako bol on sám. Bol chudý, drobný, mal prepadnuté líca a poďobanú pleť. V jeho zelenkavých očiach ale zazrel inteligenciu a niečo, čo by sa možno mohlo nazvať dobrým charakterom.
"Ja som Merek," povedal. "Sem tvoj spoluväzeň. Za čo tu si?"
Thor sa vzpriamil v snahe poriadne si na všetko spomenúť. Potom sa znovu oprel chrbtom o stenu, prehrabol si rukami vo vlasoch a snažil sa poskladať si útržky pamäti späť do pôvodného obrazu.
"Hovorili, že si sa pokúsil zabiť kráľa," pokračoval Merek.
"To sa teda pokúsil, a my ho roztrháme na malé kúsky , ak sa niekedy dostane z tejto cely zase von," zavrčal odkiaľsi hlas.
Odvšadiaľ sa ozvalo rinčanie plechových hrnčekov o mreže ciel. Thor sa rozhliadol a uvidel chodbu lemovanú z oboch strán celami, v ktorých stáli strašidelne vyzerajúci väzni. Strkali svoje hlavy medzi mreže a v plápolavom svetle fakieľ sa na neho mračili. Väčšina z nich bola neoholená, chýbali im zuby a niektorí vyzerali, že už tu dole trčia celé roky. Bol to odporný pohľad a Thor sa po chvíli prinútil odvrátiť sa. Naozaj sa ocitol na tomto mieste? To tu má zostať s týmito ľuďmi navždy?
"Nestaraj sa o nich," povedal Merek. "Tu v cele som iba ja a ty. Oni sa sem nedostanú. A mne je jedno či si sa pokúsil otráviť kráľa alebo nie. Najradšej by som to urobil sám, keby som mohol."
"Ja som neotrávil kráľa," povedal Thor rozhorčene. "Neotrávil som nikoho. Pokúšal som sa ho zachrániť. Všetko, čo som urobil bolo, že som mu z ruky vyrazil jeho pohár."
"A ako si vedel, že ten pohár bol otrávený?" Ozval sa z chodby hlas niekoho, kto ich zrejme počúval. "Predpokladám, že vďaka mágii."
Chodbou medzi celami sa rozľahol cynický smiech.
"Je to veštec!" Vykríkol niekto posmešne.
Ostatní prepukli v novú vlnu smiechu.
"Nie, jednoducho sa len strafil," zakričal ďalší hlas a ďalej kŕmil smiech v celách.
Thor sa mračil, keď počúval tie obvinenia a mal sto chutí im všetkým niečím tú ich zábavu zaraziť. Vedel však, že by len plytval svojím časom. Navyše, on sa predsa nemusel zodpovedať tým tu dole.
Merek si ho prezeral pohľadom, ktorý nebol tak skeptický ako pohľady ostatných. Zdalo sa, že zvažuje čo je na Thorovom obvinení pravdy.
"Verím ti," povedal po chvíli ticho.
"Naozaj?" Spýtal sa Thor.
Merek pokrčil ramenami.
"Koniec koncov, keby si sa pokúsil kráľa otráviť, bol by si naozaj taký padnutý na hlavu, aby si mu o tom tesne pred napitím povedal?"
Nato sa Merek otočil a odišiel niekoľko krokov obďaleč na svoju stranu cely. Tam sa posadil na zem, oprel sa chrbtom o kamennú stenu a pozeral sa priamo na Thora.
Teraz to bol Thor, kto bol zvedavý.
"Za čo si tu ty?" Spýtal sa.
"Som zlodej," odpovedal Merek hlasom, v ktorého tóne nechýbal náznak hrdosti.
Thor bol prekvapený, nikdy predtým žiadneho zlodeja nestretol. Skutočný zlodej. On sám nikdy ani nepomyslel, že by niečo ukradol a vždy mu pripadalo až nereálne, že to niektorí ľudia robia.
"Prečo to robíš?" Spýtal sa Thor.
Merek pokrčil ramenami.
"Moja rodina nemá čo jesť. A pritom niečo jesť musia. Ja nemám žiadne vzdelanie a ani nič neviem. Kradnúť je všetko čo dokážem. Nič veľkého. Väčšinou len to jedlo. Čokoľvek čo im pomôže pretĺcť sa o pár dní ďalej. Robil som to roky. Ale potom ma lapili. Teraz som bol vlastne chytený už tretíkrát. Tretíkrát je to najhoršie."
"Prečo?" Spýtal sa Thor.
Merek bol chvíľu potichu a potom pomaly pokrútil hlavou. Thor si mohol všimnúť, že jeho oči naplnili slzy.
"Kráľovské právo je striktné. Žiadne výnimky. Tretí prehrešok a odseknú ti ruku."
Thor
