je to?“ spýta sa, keď skúša neúspešne otvoriť ten predmet. Druhá strana len pokrúti hlavou.
„Nemám poňatia“ odpovie .
James si ešte chvíľu zvedavo prezerá kovovú škatuľku. Potrepe po nej a potom si ju priloží k uchu, aby počul, či z nej nevychádza nejaký zvuk. Nakoniec ju vloží do priehľadného nylonového sáčku a schová vo vrecku.
„Čo mi ešte povieš, pokiaľ ide o auto. Našiel si ešte niečo? Hoci aj niečo, čo sa ti zdá hlúpe a bezvýznamné. Pre nás to môže byť dôležité.“
„Ľutujem ale na nič iné sa nepamätám“ vyhlási mechanik a James si povzdychne, lebo záhad je čím ďalej tým viac. Otvorí si zložku a vezme si formulár, aby urobil hlásenie. „Dobre, teraz mi povedz niečo o tej krádeži.
„Nechajme to tak“ povie Bob, „načo budem podávať oznámenie? V podstate, ak sa nad tým zamyslím, nezobrali mi nič...“
„Nechcem ti protirečiť, ale potiahli ti jeden z hlavných dôkazov nášho prípadu,“ poznamená James.
Keď nakoniec „poklad“, ťahaním a lomcovaním, vytiahli z vody, Abdul stál a nehybne ho sledoval niekoľko sekúnd. Nebol schopný určiť, či ho ten prekliaty Západniar dobehol, alebo či to bol nebezpečný blázon, ktorého treba zavrieť do blázinca. Ťavy si vysilené ľahli na zem. Beduín si bol istý, že potrvá ešte hodnú chvíľu než sa postavia. Boli urazené, lebo s nimi zaobchádzali ako s mulicami. Spútali ich a poháňali bičom, aby vytiahli náklad z vody. Bryan stále chodil okolo svojho klenotu a oči mu horeli pýchou. Abdulovi zasa nebolo celkom jasné, čo mu to zase uniklo. To, čo mal pred očami, nemohol byť predsa ten poklad, ktorý tento muž hľadal. Bezvýznamný, soľou vyžratý, drevený kus dreva nie je žiaden poklad. Iba ak by v jeho vnútri bola ukrytá nejaká tajná priehradka, v ktorej je schovaná truhlica, plná zlatých mincí alebo diamantov, alebo aspoň mapa s návodom ako sa dostať k pravému pokladu. Nie, nemohlo to byť inak! Pozerá sa zmätený na Bryana, ktorý sa medzitým zastavil, aby si dal dolu bomby a vyzliekol kombinézu.
„Čo sa deje?“ spýtal sa celý vysmiaty beduína, ktorý sa naňho stále ohromene díval.
„Sahib… však toto je…?“
„Áno, je to presne to, čo som hľadal.“
„ Kus… dreva?“
„Ty vidíš len kus dreva, ale v skutočnosti tento predmet predstavuje omnoho, omnoho viac“ odpovie Bryan. Teraz už bol Abdel viac než presvedčený, že tento neveriaci si ho nehanebne doberá a snažil sa udržať na uzde svoje pokušenie vytiahnuť šabľu. Veľmi by sa mu bolo páčilo, keby ho mohol rozkrájať na kusy a nechať zomrieť tu, na mieste. Potom si povedal, že Bryan asi niečo tušil a rozhodol sa nechať poklad pod vodou, aby sa neskôr potajme poň vrátil. Možno ten kus dreva mal len odvrátiť pozornosť.
„Prepáč mi Sahib, ale nechápem“ povie a snaží sa pôsobiť čo najpokornejšie ako vie, aby zakryl svoj hnev. „Ak to nie je obyčajný kus dreva, tak čo je to?“
„Ty vieš, kto bol Ježiš Kristus, však?“č
„Samozrejme, Sahib. Korán hovorí o ňom, ako o prorokovi ... ale ešte stále nechápem!“
Vieš, čo hovorí kňaz v najdôležitejšom okamihu kresťanskej eucharistie, keď podáva veriacim prijímanie?“ pýta sa Bryan. On kýva hlavou, stále viac zmätený.
„Telo Kristovo”.“
„Čo to znamená?“
„Presne to, čo som povedal! Pred nejakým časom som počas expedície v týchto miestach našiel v jednej jaskyni pravé evanjelium Judáša Iškariotského a podarilo sa mi ho preložiť! Mal som pocit, že čítam nejaký sci-fi román, ale veril som tomu a urobil som výskum v oblasti, kde bol už predtým výskum vykonaný. A ak sa nemýlim to, čo máme pred sebou, je Ježišovo telo, alebo skôr telo, v ktorom pristál na planéte Zem na palube svojej vesmírnej lode. Telo, ktoré potom opustil, aby prijal podobu ľudskej bytosti.“
Abdul ani nemal čas spracovať túto informáciu. Len chvíľu potom, ako si vypočul farneistické odhalenia tohto človeka, uvidel v diaľke vykuknúť z dún nejaké hlavy. Ihneď potom si uvedomil, že úplne nadarmo vyburcoval celý kmeň najnemilosrdnejších sinajských bojovníkov. Narozprával im o veľkom poklade, aby ich nadchol svojim plánom. A teraz, keď zistil, že poklad neexistuje, mal dosť veľký problém. Presnejšie, smrteľný problém.
„Tí tam hore sú tvoji priatelia, však?“ číta mu myšlienky Bryan.
„Nie Sahib, prisahám ti na...“ chce poprieť beduín. Ale Bryan sa naňho pozerá tak, že ho prejde chuť dokončiť vetu.
„Dúfam, že teraz ti vytrhnú z hrude to tvoje chamtivé srdce“ povie Bryan ľahostajne. Beduín si uvedomí, že urobil poriadnu hlúposť. Zúfalo sa rozhliada okolo, aj keď vie, že ak ho budú hľadať títo tu, ani púšť nie je dostatočne veľké miesto na úkryt. Vidiac, že sa už schyľuje k súmraku, rýchlo si roztočí svoj koberec a kľakne si na kolená. Potom sa, obrátený k Mekke, začne modliť. Bojovníci sa zastavia na okolitých dunách a zídu z tiav, aby urobili to isté. Bryan stlačí tlačidlo na hodinkách a začne komunikovať so svojím spoločníkom.
„Už je to desať minút, čo som ti vyslal rádiový signál. Môžeš mi povedať, kde do čerta si? Len čo dokončia svoju modlitbu vrhnú sa všetci na mňa. A sú fakt hnusní a zlí!“
„Neboj, Indy. Tento piesok mi narobil problémy v karburátore. Ale už som to vyriešil. Objavím sa skôr, než sa nazdáš“ odpovie mu niečim rušený hlas.
„Len dúfam, že hovoríš pravdu...“
Keď bojovníci skončili svoje modlitby, opatrne stočili svoje koberce a začali pomaly zostupovať z dún. Korisť bola sama, neozbrojená a nemala kam uniknúť. Takže nemali dôvod ponáhľať sa. Ale po niekoľkých okamihoch začuli ohlušujúci rev a odrazu sa všetci naraz, ako v nejakej tanečnej choreografii, otáčali a padali. Hneď potom sa všetci ocitli s tvárou zaborenou v horúcom piesku, pokúšajúc sa rukami si zakryť hlavu, aby si ju uchránili. Odrazu sa zozadu priženie Dune Buggy a štverá sa na vrchol duny. Odtiaľ vyskočí ako z trampolíny, preletí nekoľko centimetrov ponad ich chrbty a dopadne o pár metrov ďalej. Ešte zo dvakrát pritom poskočí, riskujúc že sa prevráti. Pilot však znovu získa kontrolu a zrýchli. Bojovníci vstanú a veľkými skokmi sa pokúšajú zísť dolu dunou. Kričia ako najatí a odpľúvajú si. Najradšej by bežali, ale nedarí sa im uvoľniť si nohy, ktoré sa im zabárajú do piesku až po kolená.
„Neuveriteľné, naozaj sa ti to podarilo... aj Harrison Ford by zbledol závisťou“ povie ohromene pilot Buggy Dune, keď sa zastaví pred Bryanom.
Teraz nie je čas na gratulácie. Ak si si nevšimol, títo chlapíci, ktorých si skoro zrazil, si práve nabili svoje Kalašnikovy,“ odpovie nervózne.
„Tak asi lepšie urobíme, ak to naložíme a rýchlo zmizneme“ vraví pilot a zoskočí dolu z auta, aby mu pomohol zdvihnúť trám. Niekoľko metrov od nich začnú pišťať guľky.
