úsmev na tvári starej dámy, ktorá sa predstavila ako Diane Collinsová, miestny nikto. Prikývla s takým nadšením ako niekto, kto už dlho nemal hosťa, a potom pozvala Slima, aby si sadol do svetlej obývacej izby s výhľadom na upravený trávnik vedúci k úhľadnému oválnemu jazierku. Jediné, čo nebolo na mieste, bola ostružina, ktorá sa predierala hore dreveným plotom v zadnej časti záhrady. Slimovi, ktorého znalosť záhradníctva sa rozšírila len tak ďaleko, že občas odhrnul burinu na prednom schodisku jeho budovy, napadlo, či to môže byť skutočne ker ruže bez kvetov?
„Bola som učiteľkou Joanny,“ skonštatovala stará dáma a rukami obopla šálku slabého čaju, ktorý mala vo zvyku otáčať v prstoch, akoby sa snažila zabrániť artritíde. „Jej smrť šokovala všetkých v komunite. Bolo to také nečakané a bolo to také milé dievča. Také chytré, také krásne. Chcem tým povedať, že v tej triede boli riadni nespratníci, ale Joanna bola taká dobre vychovaná.”
Slim trpezlivo počúval, keď Diane začala dlhý monológ o zásluhách dávno mŕtveho dievčaťa. Keď si bol istý, že to nesleduje, vytiahol z vrecka ploskačku a nalial si do čaju kvapku whisky.
„Čo sa stalo v deň, keď sa utopila?“ Spýtal sa Slim, keď sa Diane začala zaoberať rozprávkami o svojich učiteľských časoch. „Nevedela o spätných prúdoch v Cramer Cove? Myslím, že Joanna nebola prvá, ktorá tam dole zomrela. Ani posledná.“
„Nikto nevie, čo sa skutočne stalo, jej telo však našiel skoro ráno po odlive niekto, kto venčil psa. Do tej doby už samozrejme bolo neskoro.“
„Zachrániť ju? No…“
„Na jej svadbu.“
Slim sa vystrel. „Ako prosím?“
„Zmizla noc pred svojím veľkým dňom. Bola som tam, medzi hosťami, keď sme na ňu čakali. Samozrejme, každý predpokladal, že sa na neho vykašlala.“
„Ted?”
Starká sa zamračila. „Kto?“
„Jej snúbenec? Volal sa…”
Pokrútila hlavou a stareckými škvrnami posiatou rukou mávla and Slimovým návrhom.
„Na meno si už nespomínam. Pamätám si však jeho tvár. Obrázok bol v novinách. Nikdy by nemali fotografovať človeka so zlomeným srdcom. Aj keď, síce, sa povrávalo...“
„Čo také?”
„Že ju zhodil. Jej rodina mala peniaze, on nie.“
„Ale pred svadbou?”
„Preto mi to nikdy nedávalo zmysel. Existujú aj lepšie spôsoby, ako sa s niekým rozísť, no nie?“
Diane sa neho uprene zadívala, až Slim mal pocit, že sa mu diva rovno do duše. Ja som nikdy nikoho nezabil, Slim jej chcel povedať. Možno som to raz skúsil, ale som to neurobil.
„Prebehlo vyšetrovanie?“
Diane pokrčila plecami. „Samozrejme, ale nie dôkladné. Bolo to začiatkom osemdesiatych rokov. V tých časoch zostávalo veľa trestných činov nevyriešených. Nemali sme všetky tieto forenzné veci a DNA testy a všetko, čo teraz vidíte v televízii. Kládli otázky - pamätám si, že aj ja som bola na výsluchu - ale bez dôkazov čo mohli urobiť? Odpísalo sa to ako nešťastná náhoda. Z nejakého hlúpeho dôvodu išla večer pred svadbou plávať, dostala sa z hĺbky a utopila sa.”
„Čo sa stalo s jej snúbencom?“
„Odsťahoval sa, naposledy čo som počula.”
„A čo ich rodiny?“
„Počula som, že jeho odišla do zámoria. Jej sa presunuli na juh. Joanna bola jedináčik. Jej matka zomrela mladá, ale jej otec zomrel len vlani. Rakovina.” Diane si povzdychla, akoby to bola vrchol tragédie.
„Viete o niekom inom, s kým by som sa mohol porozprávať?”
Diane pokrčila plecami. „V okolí možno sú starí priatelia. To neviem. Ale buďte opatrný. Ľudia o tom nehovoria.“
„Prečo?”
Stará dáma položila čaj na konferenčný stolík so sklenenou doskou na tropické motýle na jeho povrchu.
„Carnwell býval oveľa menší ako je dnes,“ uviedla. „V dnešnej dobe sa z neho stalo niečo ako mesto pre dochádzajúcich. Teraz môžete ísť do obchodov bez toho, aby ste videli jedinú známu tvár. Voľakedy tomu tak nebolo. Každý každého poznal a ako každá uzavretá komunita sme mali veci, ktoré sa von nevynášali.“
„Čo môže byť také zlé?“
Stará pani sa otočila a pozrela sa von z okna. V odraze Slim videl, ako sa jej chvela pera.
„Sú ľudia, ktorí veria, že Joanna Bramwellová je stále s nami. Totiž... že stále máta.“
Slim ľutoval, že si do čaju nedal väčšiu dávku whisky. „Nerozumiem,“ povedal a vystrúhal nútený úsmev. „Duch?”
„Vysmievate sa mi, pane? Asi by ste mali…“
Slim sa postavil skôr ako ona a zodvihol ruky do vzduchu. „Prepáčte, madam. Iba mi to všetko znie nezvyčajne.“
Žena znovu pozrrela von z okna a niečo si zamrmlala popod nos. „Prepáčte, nepočul som.”
Pohľad v jej očiach mu privolal triašku do celého tela. „Povedala som, že by ste tak nehovorili, keby ste ju videli.”
Ako keby sa batéria úplne vyčerpala, Diane už nepovedala nič zaujímavé. Slim prikyvoval, keď ho viedla späť k vchodovým dverám, ale jediné, na čo dokázal myslieť, bol pohľad v Dianiných očiach a to, ako ho prinútil zamyslieť sa nad možným a nemožným.
8
Pri tanieri zohriatej pizze Slim hútal nad tým, čo by mal povedať Emme.
„Myslím si, že môj manžel má pomer,“ začal prvý odkaz od Emmy na Slimovom mobile. „Pán Hardy, mohli by ste mi, prosím, zavolať?”
Romániky sa dali ľahko dokázať alebo vyvrátiť malým špehovaním a niekoľkými fotografiami; pre súkromných vyšetrovateľov to bola malina, ľahký spôsob platenia hypotéky. Touto prácou sa už v minulosti zaoberal. Ale Ted bol jasný, pokiaľ teda nebolo možné mať pomer s duchom utopeného dievčaťa.
Emma sa ponúkla, že zaplatí za informácie, a Slimov účet sa stenčoval. Ako však mohol vysvetliť rituál, ktorý Ted vykonával každý piatok popoludní?
Dohodol si stretnutie s Kayom v miestnej kaviarni.
„Ide o starodávny
